provokatér
provokatér (język czeski)[edytuj]
- wymowa:
- znaczenia:
rzeczownik, rodzaj męski żywotny
- (1.1) prowokator
- odmiana:
- (1.1)
przypadek liczba pojedyncza liczba mnoga mianownik provokatér provokatéři dopełniacz provokatéra provokatérů celownik provokatérovi / provokatéru provokatérům biernik provokatéra provokatéry wołacz provokatére provokatéři miejscownik provokatérovi / provokatéru provokatéři narzędnik provokatérem provokatéry
- przykłady:
- składnia:
- synonimy:
- antonimy:
- hiperonimy:
- hiponimy:
- holonimy:
- meronimy:
- wyrazy pokrewne:
- rzecz. provokatérka, provokace
- czas. provokovat
- przym. provokatérský
- związki frazeologiczne:
- etymologia:
- uwagi:
- źródła:
provokatér (język słowacki)[edytuj]
- wymowa:
- znaczenia:
rzeczownik, rodzaj męski żywotny
- (1.1) prowokator
- przykłady:
- składnia:
- synonimy:
- antonimy:
- hiperonimy:
- hiponimy:
- holonimy:
- meronimy:
- wyrazy pokrewne:
- rzecz. provokácia ż, provokačnosť ż, provokatívnosť ż, provokatérstvo n
- forma żeńska provokatérka ż
- czas. provokovať ndk., vyprovokovať dk.
- przym. provokačný, provokatívny, provokatérsky
- przysł. provokačne, provokatívne, provokatérsky
- związki frazeologiczne:
- etymologia:
- uwagi:
- źródła: