panovať
panovať (język słowacki)[edytuj]
- wymowa:
- znaczenia:
czasownik niedokonany
- (1.1) panować, władać[1]
- (1.2) książk. panować – być wszechobecnym, istnieć lub obowiązywać wszędzie[1]
- (1.3) książk. panować – być[1]
- składnia:
- synonimy:
- antonimy:
- hiperonimy:
- hiponimy:
- holonimy:
- meronimy:
- wyrazy pokrewne:
- rzecz. panovník m, panovníčka ż, pánovitosť ż, panovačnosť ż, panovanie n, pán m, pánko m, pani ż, panička ż, pánča n, pánčatko n, páňatko n, panské n, panština ż, panstvo n
- czas. opanovať dk., opanúvať ndk., opanovávať ndk., opanovať sa dk., opanúvať sa ndk., opanovávať sa ndk., zapanovať dk.
- przym. panovnícky, pánovitý, panovačný, panský, pánsky
- przysł. pánovito, pánovite, panovačne, pansky
- związki frazeologiczne:
- etymologia:
- uwagi:
- źródła:
- ↑ 1,0 1,1 1,2 1,3 Krátky slovník slovenského jazyka, J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj (red.), Veda, Bratysława 2004, ISBN 80-224-0750-X.