introvert

Z Wikisłownika – wolnego słownika wielojęzycznego

introvert (język angielski)[edytuj]

wymowa:
wymowa amerykańska?/i
wymowa amerykańska?/i
znaczenia:

rzeczownik

(1.1) psych. introwertyk

przymiotnik

(2.1) psych. introwertyczny, introwersyjny
odmiana:
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
antonimy:
(1.1) extravert
(2.1) extravert
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. introversion
przysł. introvertly
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:

introvert (język czeski)[edytuj]

wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski żywotny

(1.1) psych. introwertyk
odmiana:
(1.1)
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. introverze, introvertka
przym. introverzní, introverzivní
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:

introvert (język słowacki)[edytuj]

wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski żywotny

(1.1) psych. introwertyk[1]
odmiana:
(1.1)
przykłady:
składnia:
kolokacje:
synonimy:
antonimy:
(1.1) extrovert
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. introvertnosť ż
forma żeńska introvertka ż
przym. introvertný
przysł. introvertne
związki frazeologiczne:
etymologia:
uwagi:
źródła:
  1. Hasło „introvert” w: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, gł. red. Alexandra Jarošová i Klára Buzássyová, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratysława 2011, ISBN 978-80-224-1172-1.