malbona: Różnice pomiędzy wersjami
[wersja przejrzana] | [wersja przejrzana] |
Usunięta treść Dodana treść
Linia 7: | Linia 7: | ||
: (1.1) [[zły]], [[niedobry]] |
: (1.1) [[zły]], [[niedobry]] |
||
{{odmiana}} |
{{odmiana}} |
||
: (1.1) {{odmiana-przymiotnik-esperanto}} |
|||
{{przykłady}} |
{{przykłady}} |
||
: (1.1) ''[[malbona|Malbonaj]] [[infano]]j [[ami|amas]] [[turmenti]] [[besto]]jn.''<ref>{{Ekzercaro|par=33}}</ref> → '''[[zły|Złe]]''' [[dziecko|dzieci]] [[lubić|lubią]] [[męczyć]] [[zwierzę]]ta. |
: (1.1) ''[[malbona|Malbonaj]] [[infano]]j [[ami|amas]] [[turmenti]] [[besto]]jn.''<ref>{{Ekzercaro|par=33}}</ref> → '''[[zły|Złe]]''' [[dziecko|dzieci]] [[lubić|lubią]] [[męczyć]] [[zwierzę]]ta. |
Wersja z 10:52, 18 cze 2016
malbona (esperanto)
- wymowa:
- znaczenia:
przymiotnik
- odmiana:
- (1.1)
ununombro multenombro nominativo malbona malbonaj akuzativo malbonan malbonajn
- składnia:
- synonimy:
- antonimy:
- (1.1) bona
- hiperonimy:
- hiponimy:
- holonimy:
- meronimy:
- związki frazeologiczne:
- bona famo sin trenas testude, malbona kuras rapide • bona puno por malbona peno • bona stato saĝigas, malbona malsaĝigas • bonaj infanoj gepatrojn feliĉigas, malbonaj ilin entombigas • de elekto tro multa plej malbona rezulto • de malbona ŝafo estas bona eĉ tufo • eminenta ŝuldanto, malbona paganto • hazardo estas malbona gardo • infanon malbonigas ne petolado, sed malbona kamarado • kie regas virino, malbona estas la fino • kontraŭ vesto malbona konspiras ĉiu ŝtono • la plej danĝera homo — malbona in' en domo • malbona herbo froston ne timas • malbona virino diablon superas • ne ĉiam daŭras malbona vetero, ne ĉiam daŭras homa sufero • ne ekzistas savo kontraŭ malbona virino • oni lin konas, kiel blankan lupon; kiel makulharan hundon; kiel malbonan moneron • pli valoras faro nenia, ol faro malbona • pli valoras paco malbona, ol malpaco plej bona • rado malbona knaras plej multe • unu ovo malbona tutan manĝon difektas
- etymologia:
- uwagi:
- (1.1) nie mylić z kolera
- źródła:
- ↑ Ekzercaro § 33 w: L. Zamenhof, Fundamento de Esperanto, 1905.